Ako sa v EÚ vyznať – čo je čo

Európska únia sa momentálne skladá z 27 krajín a jej hlavným cieľom je podporovať mier, stabilitu a prosperitu na európskom kontinente. Fungovanie Európskej únie je založené na zmluvách, ktoré členské štáty dobrovoľne prijali a ktorých cieľom je zjednotiť krajiny v duchu spolupráce a solidarity. K dodržiavaniu týchto pravidiel sme sa zaviazali aj my a vďaka nášmu členstvu ich môžeme teraz aj meniť a vytvárať. Tieto procesy sa však neraz zdajú komplikované a našu prípadnú neznalosť tak radi využívajú niektorí politici. V tomto videu si preto povieme viac o tom, ako to v tej Európskej únii naozaj vyzerá.

Začneme Európskym parlamentom. Všetci občania členských štátov majú možnosť voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. Každý štát má garantovaný počet svojich poslancov a ich počty sú rozdelené v prospech malých štátov. Je teda pravdou, že Nemecko má síce takmer 100 poslancov a my v úvodzovkách len 14, na ak to prepočítame na počet obyvateľov, máme ich prakticky dvakrát viac. Celý europarlament sa skladá zo 705 poslancov, ktorí sú volení na päťročné obdobie. Väčšina z nich sa zaradzuje do rôznych frakcií podľa ich politických hodnôt a ideológií. Frakcie v tomto prípade môžeme vnímať ako európske strany, ktoré sú zložené z menších strán jednotlivých štátov. Teda aj väčšina našich europoslancov sa zaradí do rôznych frakcií, s výnimkou takých, ktorí sú príliš extrémni na akúkoľvek z frakcií. Tieto frakcie europoslancom pomáhajú presadiť svoje návrhy a vytvárať koalície pre efektívnejšie prijímanie rozhodnutí. Európsky parlament má niekoľko dôležitých právomocí, vrátane schvaľovania rozpočtu Európskej únie a prijímania zákonov, ktoré navrhuje Európska komisia.

Tá je ďalším kľúčovým orgánom EÚ a možno ju prirovnať k európskej vláde. Komisia má niekoľko dôležitých úloh: navrhuje nové právne predpisy, riadi rozpočet Európskej únie, kontroluje uplatňovanie práva Európskej únie a zastupuje úniu na medzinárodnej scéne. Každá členská krajina má v Európskej komisii jedného zástupcu, ktorý sa nazýva komisár a prirovnať by sme ho mohli k ministrovi. Nominuje ho vždy vláda danej krajiny a musí prejsť aj takzvaným grilovaním v europarlamente. Každý komisár je zodpovedný za určitú oblasť politiky, napríklad obchod, životné prostredie alebo vnútorné záležitosti. Spolu je ich teda 27 a každého nominuje daná členská krajina. Komisia tak zabezpečuje, že rozhodnutia EÚ sú vykonávané a dodržiavané, a zároveň iniciuje nové legislatívne návrhy na zlepšenie fungovania únie. Teda nie parlament, ale práve táto komisia navrhuje rôzne opatrenia a zákony. Slovensko v nej už od roku 2009 zastupuje Maroš Šefčovič.

Keď návrh Európskej komisie schváli Europarlament, na ťahu je Rada Európskej únie. V rade sa stretávajú ministri členských krajín, pričom konkrétny minister závisí od toho, aká téma sa práve prerokúva. Teda vždy je to 27 ľudí, ale nie stále tých istých 27. Niekedy sú to ministri spravodlivosti, inokedy ministri financií alebo životného prostredia. Tí o návrhu, ktorý prijal Europarlament opäť hlasujú. Jedným z dôležitých aspektov fungovania rady je princíp jednomyseľnosti v citlivých oblastiach, ako sú dane alebo bezpečnosť. To znamená, že opatrenia v týchto oblastiach musia byť schválené všetkými členskými krajinami. Tak aj malá krajina ako Slovensko dokáže zablokovať zákon, ktorý všetky ostatné krajiny chcú prijať, čím sa zabezpečuje rovnosť a rešpektovanie záujmov všetkých členov. Na menej citlivé rozhodnutia treba kvalifikovanú väčšinu, teda aspoň 55 % ministrov, ktorí zastupujú aspoň 65 % obyvateľov EÚ.

V praxi teda to najzákladnejšie jadro európskej únie tvoria 3 inštitúcie, ktoré sú vzájomne prepojené. Na jednu vec si ale treba dať pozor.

Rada Európskej únie sa často zamieňa s Európskou radou. Európska rada však nemá právomoci prijímať a schvaľovať zákony. Namiesto toho sa v nej stretávajú lídri jednotlivých krajín, teda premiéri či prezidenti. Tí spolu určujú najmä celkové smerovanie EÚ, riešia rôzne strategické otázky a nastoľujú témy, ktoré považujú za dôležité pre budúcnosť únie.

Okrem týchto hlavných orgánov má EÚ aj ďalšie inštitúcie, ktoré zabezpečujú efektívne fungovanie únie. Európsky súdny dvor napríklad zabezpečuje dodržiavanie práva EÚ a rieši spory medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Európska centrálna banka riadi menovú politiku eurozóny a udržiava cenovú stabilitu. Európsky dvor audítorov kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ a zabezpečuje, aby sa s peniazmi daňových poplatníkov zaobchádzalo zodpovedne.

Pre pochopenie prijímania zákonov, ktoré sú občas označované ako akýsi bruselský diktát je najdôležitejšie zapamätať si nasledovné: Zákony navrhuje Európska komisia, v ktorej má každá krajina jedného zástupcu. Potom ich môže odmietnuť, upraviť alebo rovno prijať Europarlament, kde má Slovensko tiež svojich zástupcov a to viac ako by nám malo na počet obyvateľov prislúchať. Po tom všetkom musí zákon schváliť aj Rada Európskej únie, kde má opäť každá krajina jedného zástupcu a citlivé témy musia schváliť úplne všetci. Ak počujete nadávanie na zlú Európsku úniu, spomeňte si na toto. Európska únia je totiž aj Slovensko a máme v nej svoj hlas.