Počiatky Európskej únie

Európsku úniu dnes poznáme najmä vďaka eurofondom, cestovaniu bez čakania na hraniciach alebo spoločnej mene. Jej hlavným poslaním, kvôli ktorému aj vznikla bolo ale udržať na starom kontinente mier. A skutočne od jej založenia v žiadnom z jej členských štátov vojna nebola. Vráťme sa ale na začiatok.

Druhá svetová vojna zasiahla najviac práve oblasť Európy. Zničenie Nacistického Nemecka prinieslo mier, po roku 1945 ale krajiny zostali úplne zdevastované. Po vojne tak bolo jasné, že treba urobiť maximum, nech sa už podobná tragédia neopakuje. Cieľ bol jasný: vyhnúť sa ďalším konfliktom a zabezpečiť v Európe dlhodobý mier. Ako sa neskôr potvrdilo, riešenie našiel v roku 1950 francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman. Mimochodom, francúzskym občanom sa stal kvôli vojne – prvej svetovej. Po ktorej sa hranice prekreslili a jeho pôvodne nemecký región sa ocitol pod Francúzskou správou. Možno aj to živilo jeho odhodlanie skoncovať s vojnami.

Robert Schuman navrhol kontrolu výroby a spracovania uhlia a ocele – spočiatku medzi Francúzskom a Nemeckom, čo boli v Európe v tomto smere mimoriadne významné krajiny. Uhlie a oceľ zas boli kľúčové suroviny na výrobu zbraní či nábojov. Bez zbraní a nábojov vojna nebude, jednoduchá rovnica. Táto myšlienka sa stala základom pre Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), ktoré vzniklo v roku 1951. To už tvorilo šesť krajín – Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Všetky sú dnes významnými členmi Európskej únie.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele vytvorilo prvý európsky spoločný trh, ktorý umožnil voľný pohyb týchto surovín a položil základy pre ďalšiu hospodársku a politickú integráciu Európy. Spolupráca medzi spomínanými šiestimi krajinami bola úspešná a tak sa rozhodli rozšíriť ju na ďalšie oblasti. V roku 1957 podpísali Rímske zmluvy, ktoré vytvorili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). To už malo k Európskej únii o čosi bližšie. Nešlo totiž len o obchod s dvomi surovinami. Už vtedy išlo zakladajúcim štátom aj o voľný pohyb osôb, odstránenie cla, spoločnú daňovú či sociálnu politiku. V tejto dobe – na konci 50. rokov minulého storočia už vzniká aj Európsky parlament, Rada, Komisia a Súdny dvor spoločenstva. O týchto inštitúciách sa viac dozviete v samostatnom videu. Spolu s Európskym hospodárskym spoločenstvom bol v roku 1957 vytvorený aj Euratom – spoločenstvo zamerané na atómovú energiu. To vo veľmi podobnej forme funguje dodnes.

Tieto zmluvy boli historickým krokom k zjednotenej Európe. V nasledujúcich desaťročiach sa Európske hospodárske spoločenstvo rozširovalo, pribúdali nové členské krajiny a spolupráca sa prehlbovala. Na ceste za dnešnou úniou je asi najdôležitejší rok 1992. Vtedy bola podpísaná Maastrichtská zmluva, na základe ktorej v ďalšom roku bola vytvorená Európska únia. Tá zaviedla nové formy spolupráce v oblasti sociálnej politiky, zahraničnej politiky, bezpečnosti, spravodlivosti či dopravy. Maastrichtská zmluva tiež pripravila pôdu pre vznik jednotnej európskej meny – eura. K jeho prijatiu sa zaväzuje každá krajina pri vstupe do EÚ. Nie každá ho ale v priebehu pár rokov príjme.

Oficiálnou menou sa euro stalo na prelome tisícročí, v roku 2002 ho prijalo prvých 11 krajín EÚ. Najväčšie rozšírenie počtu členov únie prišlo v roku 2004, kedy sme tam po jedinom úspešnom referende pridali aj my a ďalších 9 krajín vrátane troch našich susedov. Dnes máme 27 členských krajín a niekoľko ďalších sa o vstup usiluje. Za celý čas úniu opustila len jedna krajina – Veľká Británia po mimoriadne tesnom referende a dlhých rokoch vyjednávaní. V ďalších prieskumoch jej obyvatelia deklarovali, že tento krok ľutujú.

Vznik Európskej únie bol jedným z najdôležitejších krokov v moderných dejinách Európy aj Slovenska. Umožnil nám žiť v mieri, slobodne a ekonomicky rásť. Prekonala už viaceré krízy, po pandémii napríklad spustila program NextGenerationEU, v ktorom členským štátom prerozdelí trištvrte bilióna eur. Toto bol príbeh o tom, ako vzniklo elitné spoločenstvo štátov so svetovým významom. A aká bude jeho budúcnosť už rozhodne každý z nás.