Naša cesta do únie
Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004. Sme tak súčasťou tohto spoločenstva krajín už viac ako 20 rokov. Tento míľnik sme si pripomenuli nedávno a je aj čo oslavovať. O tom ale nájdete osobitné video o výhodách EÚ. Teraz si povieme viac o príbehu slovenského vstupu do únie.
Tento historický moment bol výsledkom dlhodobých príprav. K jeho dosiahnutiu boli na začiatku potrebné významné zmeny nielen z pohľadu politiky, ale taktiež našej ekonomiky. Tie zmeny krajina absolvovala už od pádu socializmu v roku 1989. Teda nepriamo sme sa na vstup pripravovali ešte skôr, ako vôbec vznikla samostatná Slovenská republika.
Do únie sa totiž nedá vstúpiť len tak. Treba spĺňať niekoľko prísnych požiadaviek, kvôli ktorým mnohé krajiny na prijatie čakajú dlhé roky a zároveň to zabezpečuje určité štandardy členov Európskej únie. Ak sa chce štát stať členom Európskej únie, musí mať stabilné inštitúcie, ktoré zaručujú demokraciu. Musí byť demokratický, musí mať fungujúce súdnictvo, musí v ňom byť sloboda slova, slobodné voľby a chránené ľudské práva, s ktorými sa spája aj ochrana menšín.
Krajina musí mať fungujúcu slobodnú trhovú ekonomiku, čo znamená, že štát nezakazuje ľuďom slobodne podnikať a vlastniť firmy a zároveň že takáto ekonomika musí byť schopná čeliť konkurencii v rámci EÚ, musí mať priaznivé vyhliadky a tak ďalej. Toto sú základné predpoklady pre vstup do EÚ. Okrem toho je ale kľúčová vôľa danej krajiny a aj to, či dokáže zapracovať európske normy do svojej legislatívy. Napríklad práve preto už niekoľko rokov patria medzi uchádzajúce sa štáty napríklad Srbsko, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko a Turecko, no členmi Európskej únie nie sú.
Proces integrácie Slovenska do EÚ začal hneď po získaní nezávislosti v roku 1993. Vtedajšia vláda si stanovila vstup do EÚ ako jednu zo svojich hlavných priorít, čo si vyžadovalo rozsiahle reformy v oblasti hospodárstva, legislatívy a politického systému. V roku 1995 odovzdal premiér Mečiar prihlášku s memorandom, v ktorom sa uvádzalo, že sa chceme stať členmi okolo roku 2000. V decembri 1999 Európska rada formálne otvorila prístupové rokovania so Slovenskom a ďalšími kandidátskymi krajinami.
Jedným z najdôležitejších krokov na ceste k členstvu bolo prispôsobiť slovenské zákony európskym pravidlám a normám. Slovensko muselo prijať a zaviesť tisíce zákonov a predpisov Európskej únie, ktoré sa týkajú rôznych oblastí, ako sú obchod, poľnohospodárstvo, životné prostredie alebo napríklad ochrana spotrebiteľa. A to najmä z toho dôvodu, aby sme mohli po vstupe do Európskej únie dodržiavať rovnaké štandardy ako ostatné členské krajiny.
Odhodlanie Slovákov aj politického vedenia Slovenskej republiky bolo veľké. Prakticky jediný raz v našej histórii spolu kampaňovali všetci najvýznamnejší politici, vrátane tých najväčších nepriateľov. Od Mečiara, cez Kováča až po Dzurindu. Zástupcovia všetkých parlamentných strán, premiér, prezident aj ďalšie známe osobnosti sa 13. mája 2003 prechádzali po centre Bratislavy s vlajkami Európskej únie. A o pár dní neskôr prišli výsledky. Jediný raz v histórií prišla k referendu viac ako polovica voličov a takmer 93 % z nich hlasovalo za vstup do EÚ.
Po úspešnom ukončení prístupových rokovaní a podpise prístupovej zmluvy v Aténach sa Slovensko stalo plnoprávnym členom EÚ 1. mája 2004. Tento deň znamenal pre krajinu významný míľnik, keďže členstvo v EÚ prinieslo množstvo výhod, ako napríklad voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, prístup k eurofondom, ako aj možnosť podieľať sa na formovaní politiky EÚ.
Vstup do Európskej únie otvoril Slovensku dvere k novým príležitostiam. Začala sa výrazne zlepšovať životná úrovaň, mohli sme začať týchlejšie hospodársky rásť, zlepšila sa zamestnanosť zamestnanosti a mnoho ďalšieho. Slovenskí občania získali možnosť študovať a pracovať v iných členských krajinách EÚ bez potreby víz a pracovných povolení. Firmy mohli voľne obchodovať na jednotnom európskom trhu a neboli limitované len možnosťami Slovenska.
Celkovo sa vstup Slovenska do Európskej únie ukázal ako strategicky správny krok, ktorý priniesol krajine stabilitu, bezpečnosť a prosperitu. Netreba zabúdať, ako sme sa stali členským štátom pred 20 rokmi. Nikto nás nenútil, nikto nás nikam neťahal, práve naopak. Do Európskej únie sme vstúpili dobrovoľne, prijali sme jej pravidlá a zaviazali sme sa k ich dodržiavaniu. Dnes ich môžu naši zástupcovia aj upravovať a tvoriť. A komu tú možnosť dáme je len na nás.